VÝZBROJ PĚCHOTY

Systémy samonabíjacích pištolí

Problematika pištolí je natoľko obsiahla že tento príspevok len ťažko ju môže obsiahnuť celú problematiku v plnom rozsahu. Na začiatok úvod a rozdelenie. Pištole môžu byť:

JEDNORANOVÉ

 Patria sem všetky historické spredu nabíjané pištole s rôznym spôsobom zapaľovania prachu. Tiež jednoranové zadovkové, napr. poľovnícke s ďalekohľadom, stavané na veľmi výkonné najmä puškové náboje, ale aj športové so závermi rôznych systémov. Poľovnícke sú väčšinou odvodené od opakovacích pušiek s otočným puškovým blokovým záverom bez nábojovej schránky, alebo zo zlamovacích pušiek, alebo od starších konštrukcií pušiek napr. Reminkton Rolling.

Zvláštnou kategóriou pištolí sú drringery. Sú to väčšinou malé, veľkorážne (až .45 ACP), s krátkou hlavňou, väčšinou zlamovacie pištole. Sú jedno, dvoj, alebo aj štvorhlavňové. Sú bez mieridiel a používajú sa na streľbu zblízka (napr. na hráča v kartách hrajúceho falošne).

OPAKOVACIE

 Podmienkou zaradenia do tejto kategórie je, aby sa do pištole naraz dalo umiestniť viac nábojov, do nábojovej schránky alebo zásobníka. Potom podmienkou funkčnosti je že sa tu môžu používať len jednotné náboje. Pri nich, vytiahnutie a vyhodenie vystrelenej nábojnice a znovunabitie nového náboja do nábojovej komory hlavne a tiež napnutie spúšťového a bicieho mechanizmu, je potrebný aktívny zásah strelca. Sú väčšinou odvodené od opakovacích pušiek s otočným puškovým blokovým záverom.

Medzi opakovacie pištole môžeme s určitými výhradami zaradiť aj SA revolvery.

SAMONABÍJACIE

 Je to najviac rozšírená skupina pištolí. U nich vytiahnutie a vyhodenie vystrelenej nábojnice a znovunabitie nového náboja do nábojovej komory hlavne a tiež, z výnimkou DAO, napnutie bicieho mechanizmu sa vykonáva samočinnou činnosťou mechanizmu zbrane. Pre túto činnosť sa ujali konštrukcie so zvislou nábojovou schránkou, resp. schránkovým zásobníkom. Musel tu pribudnúť ešte pružinový vratný mechanizmus. Strelec, po každom nabití nového náboja musí potiahnuť jazýček spúšte a tým vystreliť. Tieto zbrane začali vyvíjať pred koncom 19ho storočia. Spúšťový a bicí mechanizmus, tu neumožňuje automatický režim činnosti, t.j. streľbu dávkou. Označenie ako „automatická pištoľ“, pokiaľ nie je schopná strieľať dávkou, je nesprávny.

Zvláštnymi zbraňami sú americké pištole s veľkokapacitným valcovým zásobníkom KALICO. Tieto sa zmenou spúšťacieho mechanizmu skôr hodia medzi automatické. Čo nakoniec sa aj tak robí.

Medzi revolvermi bol vyrobený, ale pre poruchovosť sa nerozšíril anglický Wembley-Fostbery 1896

AUTOMATICKÉ

 Patria sem všetky pištole, ktorých sa vykonáva samonabíjacia činnosť ako pri predošlej skupine, ale spúšťový a bicí mechanizmus tu už umožňuje streľbu dávkou. Tieto pištole väčšinou vznikajú adaptáciou samonabíjacích, kedy zmenou spúšťacieho mechanizmu pištoľ môže schopná strieľať aj dávkou. Pri takej zbrani, okrem veličiny časového priebehu samonabíjacieho cyklu tesne po výstrele, je sledovaný aj čas potrebný na vykonanie jedného samonabíjacieho cyklu a z toho vyplývajúca teoretická kadencia zbrane pri streľbe dávkou. Potom pokiaľ strelec drží jazýček spúšte, a má prísun nových nábojov zo zásobníka, zbraň strieľa nepretržite. Použitie takejto zbrane pre dosiahnutie prijateľného rozptylu na dosiahnutie presnosti streľby je ale problematické. Z MAUSERU C 96 v 20tych rokoch vznikol „Model 712“, pri použití nástavnej pažby, bol schopný strieľať aj dávkou. Pôvodná zhora plnená nábojová schránka bola nahradená so schránkovým zásobníkom na 20 nábojov zasúvaným zo spodku zbrane. Vzhľadom na silný náboj bola dosť poruchová, kedy pri dlhodobej streľbe dávkou dochádzalo ku praskaniu niektorých jej častí. Preto streľba dávkou bola dovolená len v krajných prípadoch. Pištoľ bola exportovaná hlavne do Číny. V Európe sa nerozšírila. Na automat po prepnutí schopný strieľať aj dávkou, bol transformovaný aj rakúsky GLOCK 18, s kadenciou streľby cca 1200 rán za min. Vyprázdnenie jeho 17 nábojového zásobníka trvá 0,8 sekund, pričom v cieli je umiestnených najviac niekoľko málo prvých striel. Aj Bereta vytvorila typ BERETTA 93 R s kadenciou cca 1100 rán za min. Na Slovensku Grand Power vyrobil takúto modifikáciu pištole K100 na K105 R. Vlastnosti sú podobné ako u predošlých pištolí. Tieto zbrane majú všeobecne vysokú kadenciu pri ktorej vzniká aj veľký rozptyl a je obtiažne dodržať presnosť zásahov v cieli.

Pištoľ už od začiatku vyvíjaná ako automatická schopná strieľať aj dávkou, je ruský Štečkin (APS) v ráži 9 mm Makarov. Má neuzamknutú hlaveň s dynamickým záverom. Bol dodávaný s popruhovým plastovým púzdrom používaným aj ako nástavná pažba. Vyznačuje sa vysokou kadenciou. Táto sa znižovala pomerne zložiým spomaľovačom kadencie. Spomaľovač, po nabití náboja do hlavne a jej uzavretí záverom, ešte nejaký čas zachytáva kohútik bijúci na úderník. Kadencia streľby sa síce globálne zníži, ale z princípu činnosti spomaľovača vyplýva, že veľké počiatočné zrýchlenie pomerne ľahkého záveru pri vyťahovaní vystrelenej nábojnice z nábojovej komory ostáva pôvodné. Pre veľkú nevýkonný náboj a veľkú zložitosť, poruchovosť a cenu sa táto zbraň nerozšírila.

Zvláštnym prevedením sú pištole schopné strieľať kontrolovanými väčšinou dvojranovými dávkami. Napr. slovenská K102 z Grand Poweru. Tieto zbrane pre civilný sektor sú dostupné len na zvláštne povolenie.

STAV TECHNIKY

 Budeme sa zaujímať o proces pri výstrele u samonabíjacie zbrane. Z hľadiska funkcie samonabíjacieho cyklu je to rovnaké aj pri automatických zbraniach. Rozdiel je len v činnosti spúšťového mechanizmu, ktorý na samonabíjací cyklus nemá vplyv. Pri každej palnej zbrani na základe zákona o akcii a reakcii, po výstrele projektil náboja je v hlavni hnaný dopredu, a dno nábojnice tlačí na čelo záveru dozadu. Z hľadiska správnej funkcie zbrane, veľkosť dráhy pohybu záveru môže byť len taká, aby počas prechodu projektilu cez hlaveň, t.j. počas pôsobenia vysokého tlaku v hlavni, nedošlo k nadmernému vytiahnutiu vystrelenej nábojnice z nábojovej komory hlavne a následne k roztrhnutiu tenkej steny nábojnice. Je to zásadný problém, ktorý je potrebné u samonabíjacích zbraní riešiť. Tomuto sa zabraňuje rôznymi konštrukciami spôsobmi, ktoré samonabíjacie zbrane po funkčnej stránke rozdeľujú do skupín. Tieto skupiny nie sú presne ohraničené a navzájom sa prekrývajú. Niektoré konštrukčné riešenia sú na rozhraní týchto skupín.

SKUPINA ZBRANÍ S NEUZAMKNUTOU HLAVŇOU (s dynamickým záverom)

 Patria sem všetky samonabíjacie pištole, ktoré postrádajú odomykací mechanizmus. Je to mechanika s pevnou hlavňou a s funkčným pohybom nábojnice, kedy jej dno je podopreté záverom zbrane len pôsobením sily vratnej pružiny záveru. Pri výstrele nábojnica svojim dnom začne tlačiť na jej sedlo v čele záveru. Ten sa začne pohybovať dozadu v rovnakom okamihu, ako sa strela začne pohybovať dopredu. Zjednodušene (trenie zanedbáme), tu platí zákon o rovnosti hybnosti kedy hybnosť hmoty záveru sa rovná hybnosti hmoty strely (M .V = m .v). Ak za rýchlosť dosadíme dráhu za čas (v = l/t), potom po úprave platí že : dĺžka prekonaných dráh záveru (L) a projektilu (l), sú v nepriamej úmere ich hmotností : M.L = m.l. Dĺžka dráhy záveru, t.j. vytiahnutie nábojnice počas pohybu strely v hlavni, nesmie byť väčšia ako cca 3 mm. Pôsobenie sily vratnej pružiny záveru je zanedbateľné. Ak by jej pôsobenie malo zohrať nejakú podstatnú úlohu, tak by pružina musela byť taká silná, že by záver sa nedal rukou strelca natiahnuť. Je to skupina konštrukčne najjednoduchšia s najmenším počtom súčiastok a tým aj s najmenšou poruchovosťou. Princíp činnosti vymedzuje oblasť jej využiteľnosti pre samonabíjacie pištole stavané na náboje menších výkonov.

PIŠTOLE S ČIASTOČNE UZAMKNUTOU HLAVŇOU

 Záver hneď po výstrele má snahu sa chovať rovnako ako u zbraní s dynamickým záverom. Ale hneď na začiatku je pohyb záveru brzdený mechanizmom rôznej konštrukcie. Počas brzdenia pohybu záveru, strela spoľahlivo stačí opustiť hlaveň a tým vysoký tlak v hlavni poklesnúť. Ďalším pohybom záveru do zadnej polohy jeho brzdenie prestane a záver sa ďalej chová ako dynamický, kedy už pri zníženom zbytkovom tlaku v hlavni nehrozí roztrhnutie vyťahovanej nábojnice. Pre konštrukciu pištolí sa to javí ako príliž zložitý a preto sa neuplatnili. Použitý bol len u jednej pištoli Nemeckej HK P9S. Má pevnú hlaveň. Opozdené otváranie záveru je dosiahnuté použitím dvoch valčekov približujúcim sa pri pohybu záveru dozadu a urýchľujúcim odchod úderníka.

Uzamykania hlavne pomocou bočných valčekov

 Ojedinelou konštrukciou uzamykania hlavne je pomocou bočných valčekov (modifikácia H&K), u ČS pištoli vz. 52 zavedenou v ČS armáde. Jej prednosťou malo byť, že hlaveň sa počas výstrelu nevychyľuje z osi výstrelu a tým sa  očakávala väčšia presnosť pri streľbe. Nevýhodou je oslabenie bočnej steny záveru sedlom oporného valčeka v mieste vyhadzovacieho okienka záveru, t.j. v jeho pevnostne najnevýhodnejšom  mieste. Prejavovalo sa to pri dlhodobom používaní t.č. najvýkonnejšieho pištoľového náboja 7,62 x 25 mm, únavou materiálu a  jeho následným praskaním. U tejto pištoli dochádzalo tiež aj ku pozdĺžnemu praskaniu hlavní. Bola to vo všeobecnosti nie veľmi podarená zbraň (ťažká, len SA, ergonomicky nesedela v ruke, pri výstrele s veľkým spätným rázom vyhadzovala dohora, bola nepresná, a pod). Všetky spomenuté uzamykania hlavní sú funkčne viazané na krátky pohyb hlavne.

ZAUJÍMAVOSŤ : Od začiatku 90 rokov 20.st., kedy pištole vz. 52 sa začali vyradzovať z výzbroje armády ČR, niektoré súkromné firmy ich začali zkupovať. Príčinou bola najmä ich nízka cena. Prostou výmenou hlavní vyrobených v ČZ Strakonice, resp. v Zbrojovke Brno,  niektorými ďalšími drobnými zmenami a celkovou repasáciou, boli upravované na použitie náboja 9 mm LUGER. Záver, vzhľadom na rovnaké dno nábojnice, nebolo potrebné upravovať. Touto zmenou zbraň veľmi získala na presnosti. Vykazovala oveľa menší spätný ráz. Nedochádza k takému veľkému namáhaniu záveru, hlavne ani tela pištole, takže tieto zbrane aj pri dlhodobých streľbách vykazujú dobré výsledky.

SKUPINA ZBRANÍ S UZAMKNUTOU HLAVŇOU

 Používa sa u pištolí stavaných na náboje s vyšším balistickým výkonom. Základná požiadavka je tu riešená zablokovaním nábojnice v nábojovej komore po dobu, pokiaľ je strela v hlavni. Je to riešené spojením hlavne so záverom počas výstrelu a krátko po ňom do jedného celku. Záverom uzamknutá hlaveň, spolu s vystrelenou nábojnicou, sa najprv spolu na dĺžke cca 4 až 5 mm pohybujú dozadu. Po tomto zdvihu, kedy už strela opustila hlaveň a tlak v nej poklesol, sa záver od hlavne odpája (hlaveň sa odomyká). Hlaveň sa zastaví o svoj doraz na tele zbrane a záver pokračuje do zadnej poracovnej polohy už sám. Pritom vyťahuje a vyhadzuje vystrelenú nábojnicu. Na uzamknutie hlavní i pištolí bolo vyvinutých veľa systémov. Popíšem len najznámejšie.

Systém Browning

 V súčasnosti najrozšírenejším systémom uzamykania hlavní u pištolí na výkonné náboje je systém s krátkym spätným pohybom hlavne a  výkyvnou hlavňou. systému Browning s jeho modifikáciami. Hlaveň, na jej vrchnej časti pred nánojovouj komorou je vybavená niekoľkými vonkajšími priečnymi zubami.. Dutina záveru je ako protikus opatrená priečnymi rebrami. Funguje tak, že na začiatku výstrelu vonkajšie priečne zuby v zadnej časti hlavne, zapadajú do vnútorných zubov v dutine telesa záveru. Modernejšou, v posledných rokoch všeobecne používanou konštrukciou uzamknutia, je zapadnutie hranatého bloku nábojovej komory hlavne do zväčšeného vyhadzovacieho okienka nábojníc na závere. Vysunutie zubov, resp. bloku zo záberu so záverom sa vykoná poklesom zadného konca hlavne na konci jej spoločného pohybu so záverom. Na vysunutie bolo vypracovaných niekoľko systémov. Pôvodný Browningov systém bol s kĺbovým závesom začapovaným do priečneho oka na spodku hlavne v oblasti nábojovej komory a do priečneho čapu v tele zbrane (Colt 1911 A1). Používaný je aj systém s uzatvorenou kulisou na hlavni riadenou krížovým čapom uchyteným v tele zbrane (SIG P210, CZ 75), resp. otvorenou kulisou riadenou ozubom uchyteným v  tele zbrane (GLOCK). Posledné konštrukčné prevedenia a modifikácie systému Browning sú už konštrukčne prepracované a výrobne pomerne jednoduché. Základným a veľkým nedostatkom systému je uhlové vychyľovanie hlavne z osi výstrelu pri jej odomykaní, čo sa prejavuje väčšími prevádzkovými vôľami medzi hlavňou, záverom a telom zbrane. Následkom býva menšia presnosť streľby. Na vykonanie samonabíjacieho cyklu pri streľbe, sa spotrebuje pomerne malá časť z energie spätného rázu. Potom streľba, následkom zachytenia veľkého prebytku energie spätného rázu do tela zbrane a následne do ruky strelca, sa javí ako dosť tvrdá. Tento jav sa prejavuje najmä u pištolí s oceľovým, resp. hliníkovým telom. Pri plastovom tele zbrane moderných pištolí, kde plast vykazuje určitú schopnosť pohlcovania nárazov je tento jav menej výrazný. Doterajšie rozšírenie tohto systému je následok určitého konzervativizmu pri konštrukcii samonabíjacích pištolí.

Systém s nesenou závorou

 Na konci 19. storočia bola v Nemecku skonštruovaná prvá pištoľ na princípe uzamykania hlavne závorou MAUSER C 96. Používajúca pri tej príležitosti vyvinutý výkonný pištoľový náboj 7,63 Mauser s nábojnicou fľaškovitého tvaru. Pištoľ sa vyznačuje vysokou presnosťou, ale na druhej strane aj veľkosťou, hmotnosťou, zložitosťou a citlivosťou na znečistenie a tým spojenými nárokmi na údržbu, ale najmä cenou. Keďže má nábojovú schránku umiestnenú pred lučíkom pištoľ je nekompaktná a nosí sa vo veľkom opaskovom, resp. popruhovom puzdre slúžiacom aj ako nástavná pažba. Bola používaná v armádach na celom svete, ale nie ,je známe, aby bola v niektorej oficiálne zavedená (s výnimkou vyzbrojenia príslušníkov ČEKY v porevolučnom Rusku). Ale to je už história.

Medzi samonabíjacími pištoľami, pravdepodobne jedinými zbraňami zavedenými v armáde, používajúcimi  hlavňou nesenú závoru uzamykanou do tela zbrane, sú nemecký predvojnový WALTHER P 38 a povojnový WALTHER P1. Tiež súčasná talianská BERETTA 92 F v súčasnosti zavedená v US Army, s jej odvodeninami a klonmi (brazilský TAURUS, resp. juhoafrický VEKTOR). Pracujú s krátkym spätným pohybom hlavne s uzamknutím kývavou závorou nesenou hlavňou. Pri výstrele je hlaveň závorou zasunutou do dvoch zvislých drážok, záveru s ním spojená. Po počiatočnom spoločnom pohybe záveru s hlavňou, axiálny čap umiestnený v tele zbrane narazí do závory nesenej pohybujúcou hlavňou, zníži ju, jej zuby vytiahne z drážok v tele záveru a zasunie ich do drážok v tele hlavne. Hlaveň so závorou je tak fixovaná ku telu zbrane a uvoľnený záver pokračuje sám do svojej zadnej polohy. Dve zvislé drážky teleso záveru oslabujú a sú správy, že už v US Army aj popraskali.

Tento systém je tiež konštrukčne a výrobne pomerne náročný s veľkými nárokmi na presnosť, obrábačské kapacity a veľkosť polotovaru hlavne. Aj tu sa na vykonanie samonabíjacieho cyklu pri streľbe, spotrebuje pomerne malá časť z energie spätného rázu. Potom jej veľký prebytok, musí zachytiť telo zbrane a následne ruka strelca a spôsobuje že streľba sa javí ako dosť tvrdá. Napr. pri povojnovom WALTHERi P1 telo zbrane, vyrobené z legovanej hliníkovej zliatiny, v miestach zachytenia nárazov zubov závory nesenej hlavňou a telesa záveru v jeho zadnej polohe, trpí odtlačeniami a objavovali sa tiež praskliny. Nasledovnou konštrukciou využívajúcou tento systém uzamykania je aj Walther P5. Tam už operné plochy v telese sú vypodložené oceľovou vložkou. Prednosťou uzamykanie systému Walther voči systému Browning je, že počas výstrelu sa hlaveň nevychyľuje z osi výstrelu, čím sa dosahujú menšie prevádzkové vôle medzi hlavňou, záverom a telom zbrane a následne tým aj vyššia presnosť zásahov pri streľbe.

Systém s otočnou hlavňou

 Vyznačuje sa tým, že uzamknutá hlaveň je otočne a posuvne uložená v telese záveru pričom sa počas otáčania odomyká. Na vonkajšom priemere hlavne je jeden šikmý riadiaci ozub zapadajúci do skrutkovicovej drážky v tele zbrane a jeden až dva uzamykacie zuby v zábere s uzamykacími protizubami v dutine telesa záveru. Môže byť aj opačné prevedenie, kedy šikmý ozub je v tele zbrane a šikmá drážka je na vonkajšom priemere hlavne. Pri výstrele, je  hlaveň svojimi uzamykacími zubami zachytenými o uzamykacie protizuby v dutine telesa záveru spojená s ním do jedného celku. Po výstrele sa tento celok na krátkej dráhe pohybuje dozadu. Súčasne riadiaci šikmý ozub zapadajúc do drážky otáča hlavňou okolo jej osi o jej pracovné pootočenie. Pritom uzamykacie zuby hlavne vyjdú so záberu s uzamykacími zubami v dutine telesa záveru a  zapadnú do jeho pozdĺžnych drážok. Teleso záveru je týmto odpojené od hlavne, hlaveň sa pri ceste dozadu zastavuje o doraz na tele zbrane a záver, pôsobením zotrvačnosti a zvyškového tlaku v nábojnici, pokračuje v pohybe sám do svojej zadnej polohy a súčasne z nábojovej komory hlavne vyťahuje a vyhadzuje vystrelenú nábojnicu. Systém vznikol pred prvou svet. vojnou (napr. Roth - Steyr M7, Steyr 1912 a pod). Po I: WW sa uplatnil u ČS pištolí vz. 22 a vz. 24. Potom sa od neho, najmä pre technologickú náročnosť výroby hlavne a dutiny záveru, na dlhú dobu upustilo. V nedávnej minulosti sa systém použil u komerčne neúspešnej americkej pištoli Colt All Amercan 2000, tiež u talianskej Beretty 8000 Cougar, Mauseru M2. Objavila sa aj čínskej konštrukcia NORINKO. Na Slovensku sa vyrába produkt firmy Grand Power ponúkajúci vo výkonostnom segmente armádnych zbraní pištoľ so značkou R 100 v ráži 9 mm L. Pištoľ má telo z plastu vystuženým skleneným vláknom. Silové pôsobenia, ako aj vedenie záveru prenáša spoločný oceľový kontajner zapustený a zakolíkovaný do plastového tela zbrane. Jej hlaveň je uzamknutá otočným a posuvným uložením v telese záveru. Tu je zvolené unikátne riešenie otáčania hlave. Drážka zmenená na  skrutkovicovú plochu je vyfrézovaná na vonkajšom priemere valca nábojovej komory hlavne. Otáčanie hlavne je riadené kontaktom skrutkovicovej plochy s vodorovným voľne otočným priečne kolmo umiestneným kolíkom pod hlavňou v tele zbrane. Pištoľ sa vyznačuje neobvykle vysokou presnosťou a neobvykle malým spätným rázom. Perspektívnou konštrukciou sa zdá byť aj nová Beretta Px4 Storm na náboj 9 mm LUGER (9x19).

Podľa všeobecného názoru a skúseností so streľbou z moderných pištolí používajúcich systém s otočnou hlavňou, streľba z nich je oveľa príjemnejšia, ako zo zbraní používajúcich systém so závorou, alebo s výkyvnou hlavňou systému Browning. Prejavuje sa to najmä pôsobením menšieho spätného rázu do dlane ruky strelca a tým menšieho zdvihu ústia hlavne, porovnateľnú so streľbou s menej výkonnými nábojmi. Je to spôsobené tým, že na vykonanie samonabíjacieho cyklu je spotrebovaná časť kinetickej energie spätného rázu zbrane zväčšená o energiu potrebnú na otočenie telesa hlavne. Pri výstrele, na rozdiel od systémov s výkyvnou hlavňou systému Browning, tu hlaveň zuostáva v osi výstrelu. Už sám systém uzamknutia dáva dobré predpoklady dosiahnutia minimálnych prevádzkových vôlí uloženia hlavne v závere a v tele zbrane a  spolu s menším „vyhadzovaním“, aj predpoklad väčšej presnosti streľby najmä pri opakovanej, alebo automatickej streľbe dvojvýstrelami. V súčasnosti technologické problémy výroby zbraní s otočnou hlavňou, vzhľadom na používanie presných oceľových odliatkov a zavedením CNC obrábacích strojov, už pominuli a do popredia sa dostávajú aj otázky využívania materiálu, kde sa prihliada na spotrebu kvalitnej, teda aj drahej legovanej ocele a tiež obrábačských kapacít.

Uzamknutie hlavne kĺbovými pákami

 Ojedinelou, ale veľmi známou konštrukciou uzamykania hlavne je uzamknutie hlavne kĺbovými pákami. Vymyslel ho na konci 19 stor. Hugo Borchardt, a vylepšil Georg Luger pri legendárnej nemeckej pištoli Parabellum 08 s použitím rôznych nábojov. Najrozšírenejší je 9 mm Luger. Systém je precízny ale veľmi náročný na množstvo trieskovo obrábaných, tvarovo zložitých, vysoko presných súčiastok vyrobených s malými výrobnými toleranciami, z kvalitného materiálu, s jeho malým hmotnostným využitím a s tepelným spracovaním a tým následne aj drahých. Asi s týchto dôvodov už tento uzamykací systém nebol pri konštrukcii žiadnej ďalšej pištoli zopakovaný. Pištoľ tohto systému v Nemecku prestali vyrábať asi v roku 1940 a bola nahradená pištoľou Walther P38.

Uzamknutie dlhým pohybom hlavne

 Takmer zabudnutým systémom je zbraň fungujúca uzamknutím dlhým pohybom hlavne. Tu po výstrele, hlaveň spolu so záverom vykonáva dlhý spätný pohyb do zadnej polohy záveru. Potom sa hlaveň sama vracia do prednej polohy, pritom záver čakajúci v zadnej polohe vyťahuje a vyhadzuje vystrelenú nábojnicu. Po dosiahnutí prednej polohy hlavne sa dopredu vracia aj záver a nabíja do hlave nový náboj. Je to na počet súčiastok ako aj na ich výrobu zbytočne zložitý systém, ktorý nemá nejaké výnimočné prednosti. Bol použitý len u mála pištolí. Jeho protagonistom bol maďarský konštruktér Frommer, ktorý tento systém použil aj u pištolí, keď to výkon ich nábojov nevyžadoval.

Ako rarita uzamykania hlavne záverom sa použilo u veľkej a ťažkej izraelskej pištoli Desert Eagle (Púštny orol) stavanej na veľmi výkonné, u pištolí bežne nepoužívané, náboje, (.357 Magnum, .44 Remington Magnum a .50AE (12,7 mm). Hmotnosť prázdnej pištole je pri 6 palcovej hlavni v závislosti od jej ráže od 1,65 do 2,06 kg. Uzamykanie je podobné ako u moderných útočných pušiek, t.j. otočný závorník s vonkajšími zubami uzamykajúcimi sa do predlženej komory hlavne. Ovládaný je piestikom z plynovej komory pod hlavňou. Táto pištoľ zatiaľ nebola v žiadnej armáde zavedená a nepoužívajú ju ani špeciálne jednotky armády ani polície.

Na záver iba konštatovanie, že v konštrukčných systémov pištolí bolo vymyslených niekoľko desiatok. Ku najpoužívanejším systémom sa výrobcovia, z ich veľkého množstva, dopracovali postupným prirodzeným výberom, kedy niektoré sa nepresadili, alebo boli použité len u jedného typu.

(ilustrační obrázky mechanismů jsem si dovolit zapůjčit z http://skorpion-galerie.wz.cz - L.K.)