Kdo je online

Přihlášení uživatelé 1
Hosté 23

Spřátelené weby

Poslední komentáře

Thajsko obdrželo své první Strykery First Stryker Delivery Puts US-Thailand Military Ties into Focus The transfer of th...
Video z prohlídky interiéru Avro Lancaster MK.VII NX611 'Just Jane'
https://www.youtube.com/watch?v=BZtmG-vTxYY
Duke - Komentář v B-2 Spirit
Youtube: B2 COCKPIT TOUR & AERIAL REFUELING
U.S. Clears Sale of F-16 Jets to Taiwan https://freebeacon.com/national-security/u-s-clears-sale-of-f-16-jets-to-taiwan...

TAKTIKA A STRATEGIE

Obranné múry na dnešnom bojisku - Část 2

Zveřejněno: 30. 11. 1999 0:00 Napsal Tomáš Beňuš
Nadřazená kategorie: TAKTIKA A STRATEGIE Zobrazení: 5895

Seznam článků

Typy mestských múrov

berlínská zeď

Problematika mestských obranných múrov musí byť vnímaná omnoho citlivejšie bež stavieb v otvorenej krajine. Primárnym dôvodom je práve bezprostredná spätosť s mestskými aglomeráciami – miestami kde ľudia žijú. Ľudia budú omnoho citlivejšie reagovať na zmeny v ich mestách s ktorými sú konfrontovaní dennodenne, než na zmeny ku ktorým dochádza mimo ich bežný život.

            Pri stavbe mestských obranných múrov treba brať ohľad nielen ne bezpečnostný prínos stavby, ale aj na celkovú spoločenskú situáciu. Múr bude mať vplyv na všetky aspekty spoločenského života, od estetiky okolia až po možnosti pohybu. Nakoľko múry budú pravdepodobne budované prevažne v problémových oblastiach treba brať na vedomie, že prinajmenšom z počiatku odpor tamojšieho obyvateľstva môže vzrásť. Na druhej strane tým môže obranca prezentovať svoju prítomnosť v oblasti a schopnosť ochrániť obyvateľstvo. Tak sa dá stavbou múru zasahovať aj do “boja o mysle a duše“ obyvateľov, čo je jeden zo základných pilierov boja proti povstaleckým a teroristickým skupinám.

            Veľmi pálčivý je problém niektorých etnických skupín vo vyspelých krajinách ktoré sa ako celok nijak neprevinili, no niektorí ich predstavitelia spôsobujú svojou trestnou činnosťou vážne problémy spoločnosti ako takej. Príkladom je prípad Via Amelli z Talianska. Ide o malú mestskú štvrť kde žije asi 500 ľudí. Prechádzať sa dá len cez jedno kontrolné stanovište. Talianska administratíva sa rozhodla k vybudovaniu múru kvôli vysokej kriminalite. Imigranti ktorí mali problém získať víza navyše obchodovali s drogami. V tomto prípade bol celkový dopad na spoločnosť ako takú dobrý, nakoľko sa podarilo obmedziť trestnú činnosť, a to vo veľmi krátkom čase, nakoľko múr bol postavený len za dva dni. Stavby väčšieho rozsahu ale v západných krajinách by boli podstatne kontroverznejšie.

            No existujú samozrejme aj výnimky. Ide napr. o tzv. Belfastské mierové línie. Ide o zhruba pol kilometra dlhé múry vystavané na rôznych miestach Severného Írska kde oddeľujú katolícke a protestantské enklávy. K podobným stavbám sa uchýlili aj koaličné vojská pôsobiace v Iraku. Známi je prípad bagdadskej štvrti Adhamija. V prípade Iraku ide spravidla o separovanie sunitských a šiitských štvrtí.

            Zaujímavým prípadom sú španielske mestá Ceuta a Melilla ležiace na území severnej Afriky. Obe sú od marockého územia oddelené obrannými múrmi. Ide o relatívne nové stavby (2001 a 1998), takže ich rozhodne nemožno označiť za prežitok minulých dekád. Problém spočíval v geopolitických a geosociologických rozdieloch. Tieto dve mestá predstavovali ideálne miesta na prekročenie hraníc EÚ. Ako náhle sa niekomu podarí totiž dostať do mesta, dostať sa do Európy je už podstatne jednoduchšie. Múr bol ideálnym prostriedkom na zastavenie pašerákov drog a nelegálnych imigrantov s ktorými má južná Európa, a Španielsko obzvlášť, neustále problémy.

            Za jeden z najmarkantnejších dôkazov prispôsobenia sa obranných múrov podmienkam dnešného bojiska je ich využitie najmodernejšími armádami. Ako už bolo spomenuté, koaličné vojská v Iraku použili túto metódu zabezpečenia oblasti napr. v Iraku. Najznámejším prípadom je bagdadská štvrť Adhamija ktorú obkolesuje päť kilometrov dlhý múr.

bagdádská zeď

Niektoré rozpracované projekty

            Aj keď po traume spôsobenej Berlínskym múrom verejnosť nie je moc naklonená stavbe nových podobných stavieb, nič to nemení na fakte, že čím ďalej tým viac krajín sa uchyľuje k ich stavbe. Aj dnes je rozpracovaných viacero projektov.

            India je krajinou ktorá dlhodobo musí riešiť problém cezhraničnej kriminality. Najznámejším prípadom je otázka Kašmíru o ktorý vedie India dlhodobý spor s Pakistanom. Avšak k stavbe obranného valu sa India odhodlala až počiatkom tohto storočia. Nejde ale o jedinú problémovú hranicu v Indii. Mjanmorsko taktiež zápasí s vnútornými problémami, a je teda pochopiteľné, že sa India chce vyhnúť rozšíreniu kriminality a iných nežiaducich prvkov do krajiny. Okrem toho je známe, že v Mjanmorsku hrozia rozsiahle občianske nepokoje namierené proti vládnucemu režimu. A vzhľadom na autoritatívnosť režimu sa dá očakávať násilné potlačenie nepokojov, čo by bolo nasledované prívalom utečencov (mnohé významné krajiny medzinárodného spoločenstva navyše priamo či nepriamo podporujú zvrhnutie tamojšej vlády). Ďalším problémovým regiónom je bangladéšsko-indické pohraničie. Prvé skúsenosti s utečencami z Bangladéša získala India počas bangladéšskej vojny o nezávislosť. Vtedy došlo k rozšíreniu nepokojov aj na územie Indie, a nakoľko India, Pakistan aj Bangladéš prednedávnom boli jednou krajinou, situácia bola mimoriadne citlivá. Avšak ani po upokojení medzinárodnej situácie India neprišla o všetky svoje problémy. Utečenci naďalej prichádzali, a okrem toho sa objavil problém cezhraničnej kriminality. A tá sa neobmedzuje len na pašovanie drog, ale aj zbraní a iných aktivít ktoré priamo či nepriamo podporujú teroristov. India sa tak rozhodla postupovať podobne ako Izrael v prípade Západného brehu.

            Spojené arabské emiráty sa vďaka ekonomickému úspechu ktorý prišiel s ťažbou ropy stal lukratívnym cieľom nielen pre turistov, ale aj teroristov a ilegálnych imigrantov. Problém predstavuje najmä hranica s Ománom ktorý je neustále vystavovaný bezpečnostným hrozbám. A tak po tom, ako SAE a Omán podpísali zmluvu ktorá definitívne vytýčila hranice medzi oboma krajinami mohli SAE pristúpiť k zabezpečeniu pohraničnej oblasti, čo so sebou obnáša v tomto prípade aj stavbu obranného múru.

            Problematiku nelegálnej imigrácie a cezhraničnej kriminality nemusia riešiť len rozvojové krajiny. Dlhodobo konzultovaný problém je zabezpečenie hraníc USA. Konkrétne ide napr. o hranicu s Mexikom. Už v minulosti bolo vybudovaných niekoľko kratších obranných múrov pozdĺž hranice s Mexikom, no len v posledných rokoch sa vláda USA rozhodla ku komplexnému riešeniu tohto problému, čo so sebou prináša aj fyzickú kontrolu po celej dĺžke hraníc, a to nielen pasívnymi prostriedkami (elektronické pozorovacie systémy a pod.), ale aj aktívne, t.j. stavbou obrannému múru.

            Keď sa začne spomínať Irán v spojitosti s terorizmom väčšina ľudí si predstaví Irán ako krajinu ktorá je benevolentná k teroristom a podporuje ich. Avšak aj Irán má problémy s teroristami ktorí bojujú proti vláde. Po incidentoch ako sú bombové útoky v Zehedane a i. sa Irán rozhodol na hraniciach s Pakistanom vybudovať obranná múr aby rebelom z Balúčistanu zabránili prenikať do Iránu zo svojich základní v Pakistane.

            Žiadny zoznam rozpracovaných projektov obranných múrov by nebol kompletný bez už spomenutého izraelského múru obkolesujúceho Západný breh. Ide o projekt zaujímavý z viacerých hľadísk. Za prvé, dokazuje možnosť uskutočnenia podobných stavieb aj v najmodernejších spoločnostiach západného typu. Za druhé, ukazuje na čo všetko sa dá využiť stavba múru. Ako už totiž bolo spomenuté, nie je len bezpečnostným projektom, ale aj prostriedkom politického nátlaku. No a za tretie, poukazuje na kontroverzie spojené s projektom, či už názor medzinárodnej scény, alebo civilného obyvateľstva na oboch stranách múru.

Niektoré ďalšie návrhy

            S úspechmi obranných múrov prichádzajú aj nové nápady na výstavbu ďalších. Za najzaujímavejší a pravdepodobne aj najkomplikovanejší z týchto projektov môžeme považovať projekt stavby obranného múru na hranici Afganistanu a Pakistanu. Doposiaľ v podstate všetky podobné stavby boli budované na miestach, na ktorých mala vláda budujúca múr kontrolu. Ako je ale známe, Waziristan a niektoré ďalšie pohraničné oblasti, či už na strane Afganistanu či Pakistanu, zďaleka nepodliehajú kontrole ani jednej z vlád. Preto by mala pakistanská strana, ktorá výstavbu zvažuje, značné problémy s udržaním múru v prevádzke.

            Naskytuje sa viacero ciest ktorou sa môže Pakistan vydať. Samozrejme že veľkým plusom by bola spolupráca s Afganistanom, a v rámci možností aj s koaličnými vojskami pôsobiacimi v Afganistane, čo ale komplikuje verejná mienka vnútropolitická situácia v krajine. Preto by pre Pakistan bolo najideálnejšie, keby situáciu zvládol bez otvorenej pomoci medzinárodnej scény. Tak či inak musí byť stavba múru súčasťou komplexného plánu oslabovania vplyvu radikálov v oblasti. Spočiatku by mohol mať obranný val funkciu “koridoru“, podobného aký vytvoril Caesar pri obliehaní posledného útočiska Galov menom Uxellodunum. Vtedy musel rátať s protiútokom obkľúčených, ako aj útokom zvyšných nepriateľských vojsk ktoré sa pokúšali preraziť obkľúčenie. Caesar vybudoval vlastne dva múry tesne vedľa seba, každý bránil prieniku z jedného smeru. Každopádne ani takáto stavba by nebola schopná dokonale plniť svoje poslanie, nakoľko radikáli sú schopní si vydobyť taktickú výhodu vďaka ktorej by sa posádka múru stala pre ozbrojencov skôr ľahkým terčom než prekážkou.

            Ďalšou krajinou k ktorej sa hovorí v súvislosti s perspektívou stavby nových obranných múrov je Rusko. Táto krajina už druhé desaťročie vedie vojenskú kampaň proti Čečensku. Spočiatku išlo o regulérnu vojnu za nezávislosť. Tá sa ale časom, po vojenských neúspechoch hnutia za samostatnosť, zmenilo na boj s terorizmom. Postupom času dochádzalo k zintenzívneniu teroristických aktivít aj za hranicami Čečenska. Už počas bojov došlo k prieniku čečenských bojovníkov do susedného Dagestanu, bo potom nastal zlom v podobe veľkých teroristických útokov (nemocnica v Buďonnovsku, divadlo v Moskve, škola v Beslane atď.). Keďže ku všetkým spomenutým útokom došlo za hranicami Čečenska, bolo len otázkou času kedy sa ruskí velitelia zamyslia nad možnosťou “ohradenia“ Čečenska. Takéto riešenie by mohlo byť nápomocné pred 2. čečenskou vojnou keď čečenské hnutie expandovalo, no v súčasnosti by obranný múr mohol skôr predstavovať nástroj pre boj s organizovaným zločinom, pašeráctvom a inou trestnou činnosťou než terorizmom. V prvom rade je to kvôli tomu, že malá skupina čečenských bojovníkov (30-50 bojovníkov ak máme vychádzať zo skúsenosti s predošlými veľkými útokmi) by určite prechod cez hranice zvládla, a z potrebnému vojenskému vybaveniu by sa títo teroristi ľahko dostali aj za hranicami Čečenska (poslúžiť by im mohla napr. ruská mafia, či sympatizanti). Navyše, už v samotnom Čečensku sa nachádza mnoho ruských cieľov (ktoré sú terčom čečenských separatistov), a v prípade potreby by teda nebolo potrebné ani prekračovať hranice.

Perspektívne funkcie obranných múrov

            Jednou z najväčších zmien ktorá postihla nasadenie obranných múrov sa týkala ich funkcie. V minulosti bola ich funkcia jasná. Mali ochraňovať územie pred napadnutím nepriateľa. Boli jednoducho fyzickou bariérou na ktorej boli zhromaždené vojská a odrážali nepriateľské útoky. Ako ale už bolo spomenuté, o túto možnosť prišli s nárastom palebnej sily útočníkov.

            Návrat obranných múrov na scénu bol poznačený potrebou ochrany hraníc pred prílevom utečencov. Avšak žiadna krajina nemôže ignorovať potreby utečencov. Ak by niektorá krajina odmietla prijať utečencov z problémových oblastí je dosť pravdepodobné, že by ju to poznačilo na medzinárodnej politickej scéne (treba ale spomenúť, že krajina môže mať pádne dôvody kvôli ktorým sa snaží vyhnúť zodpovednosti za utečencov, preto je potrebná spolupráca viacerých krajín pri riešení náročných prípadov).

            Ďalším extrémom by ale bol nekontrolovaný prílev utečencov. A práve získanie kontroly je tou najväčšou výzvou do ďalších rokov pri ktorej sa dá počítať so stavbou obranných múrov. Aj v dnešnej dobe sa stretávame s masovými migráciami utečencov ktorí síce uniknú z postihnutej oblasti, no miesto kam utečú im nie je schopné poskytnúť čo i len základné potreby, a to ani len pri včasnej medzinárodnej intervencii. Vo svete sa stretávame len s malým počtom dobre zabezpečených utečeneckých táborov (napr. tábory spravované hnutím Polisario v Alžírsku), a aj tie začali fungovať až po pridlhom čase. Ak by ale došlo k včasnému riešeniu utečeneckých kríz (napr. pravidelné migrácie spôsobené potopami či inými prírodnými pohromami, alebo krízy po dlhodobom politickom napätí).

            Ďalším problémom ktorý dnes spôsobuje bezpečnostné problémy je cezhraničná kriminalita. Konkrétne ide hlavne o pašeráctvo, či už drog alebo zbraní. Výhodou pri cezhraničnej kriminalite je relatívne malá šanca intenzívnejšej násilnej konfrontácie, nakoľko pašeráci sa nesnažia cez hranicu prebojovať, ale nepozorovane prepašovať svoj tovar. O to väčšie sú ale kladené nároky na kontrolu cezhraničného pohybu. A nakoľko trasy pašerákov sú neraz totožné s trasami pohybu bežných civilistov neprimerané spomalenie pohybu by mohlo mať neblahé sociálne a ekonomické dopady.

            K najväčším zmenám došlo v úlohe obranných múrov pri vojenských útokoch protivníka. V minulosti boli obranné valy tieto útoky odraziť. To už ale v súčasnosti neplatí. Obranný val na kuvajtsko-irackých hraniciach by len ťažko mohol zastaviť prípadný útok irackej armády. Avšak opäť poskytoval vhodný prostriedok obrany, resp. včasného varovania pred irackým útokom. Nakoľko hranice boli veľmi dobre strážené, a systém včasného varovania nebol odkázaný na obranný val jeho význam bol relatívne malý. Za iných okolností by ale predstavoval ideálny prostriedok na stopercentné zabezpečenie sledovania prekračovania hraníc. Iný prípad predstavuje Marocký val ktorý ako už bolo spomenuté izoluje hnutie Polisario na východe Západnej Sahary. V tomto prípade treba obranný val brať ako prvok komplexnej teritoriálnej ochrany ktorý zahrňuje aj vojenské základne ktoré, vzhľadom na relatívne malú palebnú silu hnutia Polisario, sú schopné zabezpečiť odrazenie konvenčného útoku bojovníkov hnutia Polisario.

            V mestských aglomeráciách taktiež došlo k významným posunom pri používaní obranných múrov. Stali sa priam nevyhnutnou súčasťou “západných enkláv“ v rôznych rozvojových krajinách. Ide napr. o spomínané španielske enklávy v severnej Afrike. Ale to nie je jediný prípad, a nemusí sa jednať len o prípady ostrahy hraníc. V mnohých rozvojových krajinách kde tamojšia spoločnosť odchádza do styku so zahraničnými turistami alebo personálom je neraz taktiež potrebné týchto ľudí ochraňovať. Typickým prípadom je Saudská Arábia. V tejto krajine nielenže pôsobí rada extrémistických organizácií ktoré nie sú naklonené prítomnosti cudzincov, ale aj spoločnosť ako taká voči iným kultúram nie je moc tolerantná, a už vôbec nie kultúre vo vzore USA. Turisti navštevujúci krajiny ako Egypt a JAR sú taktiež ohrození. Egyptské letovisko Šarm el-Šeich, ktoré sa už stalo terčom krvavých teroristických útokov, je obohnané obranným múrom ktorý ma chrániť tamojších turistov. V JAR majú ľudia ešte stále v pamäti rasistické nepokoje, a práve v posledných rokoch ešte stále prinajmenšom niektorí jednotlivci páchajú násilné trestné činy na cudzincoch.

            Západná spoločnosť ale nie je s extrémizmom a závažnou trestnou činnosťou konfrontované len v zahraničí. Aj v krajinách Európskej únie je veľké množstvo prisťahovalcov, a ďalší prichádzajú. Francúzsko už má za sebou skúsenosti s vážnymi občianskymi nepokojmi ktorých hlavnými aktérmi boli prisťahovalci, resp. ich potomkovia. Nepokoje takých rozsahov samozrejme mali za následok vzplanutie emócií aj u samotných Francúzov, no našťastie v tomto prípade sa podarilo bezpečnostných zložkám situáciu upokojiť.

            Tento prípad nepokojov by mohol byť len ťažko riešení za pomoci obranných múrov. Poukazuje ale na problémy ktoré priniesla globalizácia a miešanie kultúr. Prisťahovalecké štvrte, ako to dokazujú skúsenosti z praxe, sú neraz zdrojom kriminálnej činnosti, konkrétne ide napr. o predaj drog, ale môžu predstavovať aj útočisko rôznym násilníckym gangom. Je v záujme spoločnosti sa voči takýmto gangom postaviť. Ak dôjde k neznesiteľnému rozšíreniu vplyvu zločincov bezpečnostný aparát je donútený k závažným protiopatreniam. Dostatočný dôraz kladený na rozloženie kriminálnych skupín sprevádzaný vybudovaním kontrolovaného obranného múru (viď príklad talianskeho mesta Padua) môže byť neraz najúčinnejším spôsobom bezpečnostného zákroku (a zároveň spoločensky prijateľným).

            Podobnému postupu by mali venovať pozornosť aj mierové jednotky dislokované v zahraničí. Aj keď najznámejší prípad prichádza z Iraku (štvrť Adhamija), tento model je použiteľný aj v iných oblastiach v ktorých predstavujú problém napr. občianske nepokoje. Za konkrétnymi príkladmi nemusíme ísť ďaleko, nájdeme ich napr. aj v krajinách bývalej Juhoslávie (Kosovo – Kosovská Mitrovica). Aj Afganistan je miestom kde si obranné múry budované v mestských aglomeráciách môžu nájsť uplatnenie. Na pochopenie ich potenciálu je potrebné vziať ohľad na skúsenosti z predchádzajúcich oblastí. Totiž problémom nie sú vnútromestské bezpečnostné hrozby, ale bojovníci (spravidla príslušníci hnutia Taliban) sú kvôli nedostatočnej prítomnosti bezpečnostných síl sú schopní pomerne ľahko tieto mestá infiltrovať. Podobnému problému čelili aj vojaci Veľkej Británie v Malajzii či Ománe (no príkladov je viac, podobne tomu bolo aj vo Vietname či vojnách počas ktorých kolónie získavali nezávislosť). Veľká Británia v Malajzii umiestňovala aj do malých miest a obcí vojenské posádky. Tie nielenže prezentovali prítomnosť a záujem vlády o ľudí, ale zároveň predstavovali dostatočný obranný potenciál na to, aby zabránili malým skupinám zaútočiť na mesto (takéto opatrenie je ale potrebné sprevádzať aj inými prostriedkami na odhalenie prítomnosti povstalcov, zvlášť keď hrozí možnosť väčšieho koordinovaného útoku). Dokonalým dôkazom možného úspechu takejto stratégie, aj keď bez použitia obranných múrov (tie by ale mohli ešte zlepšiť obranné možnosti) boj o mesto Mirbat v Ománe. Deväť príslušníkov SAS bojovalo proti zhruba 250 útočníkom a vyhrali (neskôr boli posilnené sily SAS o ďalších 23 mužov, ale stále bojovali proti ohromnej presile).

Přidat komentář
  • Žádné komentáře nenalezeny

Vyhledávání

Dnešní den v historii

20.září 1187 zahájil Saladin obléhání Jeruzaléma

20.září 1410 – Zikmund Lucemburský byl zvolen některými kurfiřty římským králem. Zbytek kurfiřtů (včetně českého krále Václav IV.) však zvolili 1.10.1410 králem moravského markraběte Jošta, Zikmundova bratrance.