Kdo je online

Právě přítomno: 2934 hostů a žádný člen

Spřátelené weby

Poslední komentáře

Za Varšavského povstání bojoval na straně povstalců také Hetzer s přezdívkou Chwat. Více o tom naleznete na odkaze: http...
V půlce dubna se uskutečnilo cvičení Nordic Fires 2019 v prostoru švédské letecké střelnice Vidsel za účasti českých Gri...
Štefánikova smrt byla nehoda. Nevyvážené letadlo při přistání sklouzlo po křídle, říká historik https://www.irozhlas.cz...
Fascinující, že se někomu po tomhle stýská. Když tam vidím fronty na toaletní papír, reportáže o nedostatku košťat apod ...
Corp. Anderson - Komentář v M2HB
U.S. Sailors Fire the M2 Browning and Twin M2HB https://www.youtube.com/watch?v=f8kcn_mdReY

TAKTIKA A STRATEGIE

Obranné múry na dnešnom bojisku - Část 3

Zveřejněno: 30. 11. 1999 0:00 Napsal Tomáš Beňuš
Nadřazená kategorie: TAKTIKA A STRATEGIE Zobrazení: 5830

Seznam článků

Modulárna koncepcia

Modularita zdi

            Modularita zatiaľ nepatrí k pojmom ktoré by boli často spájané s obrannými múrmi. Takáto koncepcia je známe len v jednom jedinom významnom prípade, a síce pri už toľko razy spomínanom múre okolo štvrti Adhamija. Práve svojim spôsobom revolučný prístup koaličných vojsk  problematike mestských obranných múrov môže v prípade rozšírenia značne zmeniť boj s radikálmi s akými sa stretávame napr. práve v Iraku.

            Modulárna koncepcia predpokladá zloženie obranného múru z jednotlivých zameniteľných častí. V Bagdade sa velitelia koaličných vojsk boli vystavený rôznym tlakom pri rozhodovaní o stavbe múru. Uplatnenie modulárnej koncepcie by sme v ich prípade mohli označiť v podstate za ústupok. Modulárna koncepcia bola prijatá s vysvetlením, že umožňuje v podstate okamžitú demontáž stavby.

            Možnosť vymieňať jednotlivé prvky z ktorých sa stavba skladá prináša úplne nové možnosti. Je možné napr. meniť rozostavenie strážnych postavení či priechodov. Vďaka tomu nepriateľ nemá dostatok času na prispôsobenie sa novým podmienkam. Taktiež je možné meniť aj tvar múru. Teoreticky by mohol múr vznikať ako barikáda okolo štvrte ktorú treba “vyčistiť“, a postupne ako by boli isté časti vytýčenej oblasti prehľadané mohol by sa posunúť ďalej.

            Pri organizácii podobných akcií je ale nevyhnutná vysoká úroveň organizácie ako aj logistického zabezpečenia. Zatiaľ najúspešnejším prípadom rýchleho uvedenia múru do prevádzky je prípad mesta Padua. Avšak i tu trvala stavba dva dni, a išlo o príliš krátky múr na to, aby sa mohol porovnávať s múrmi potrebnými pri bezpečnostných operáciách v Iraku. Múr okolo štvrte Adhamija meria okolo päť kilometrov, a ten v Padue nepresahuje svojou dĺžkou sto metrov. Navyše netreba zabúdať na fakt, že irackí povstalci dosiahli vysoký stupeň kvality pri organizácii svojich útokov, a tak by zabezpečenie múru muselo byť na veľmi vysokej úrovni.

            Treba ešte spomenúť, že modulárna koncepcia ako jediná poskytuje možnosť doslova za noc získať absolútnu kontrolu nad pohybom cez hranice oblastí o rozlohe mestskej štvrti. Zatiaľ aj tie najmodernejšie technologické prostriedky sa podarilo oklamať, žiaden z nich nedosahuje stopercentnú úspešnosť. Navyše zatiaľ čo vstupné náklady by boli zhruba porovnateľné so vstupnými nákladmi pri pevných stavbách, v ďalších prípadoch by celkové náklady predstavovali pri použití modulárnej koncepcie len náklady na transport jednotlivých dielov múru. Ak by múry boli pevné, nový by musel byť vystavaný nanovo. Rovnako dôležitý je faktor verejnej mienky. Ak by pri tejto praxi obyvatelia vo vytýčenej oblasti vedeli, že naozaj ide len o dočasné opatrenie, boli by omnoho benevolentnejší a ústretovejší, čo je pre úspech bezpečnostných operácií v oblastiach s civilným obyvateľstvom mimoriadne dôležité. No a spojenie nízkych nákladov a schopnosti rýchleho nasadenia by vytvorili z obranných múrov efektívny taktický nástroj ktorý by mohol byť nasadzovaný pri rutinných bezpečnostných operáciách. Použiteľné by boli aj pri výnimočných situáciách, ako s napr. rôzne summity, alebo v iných prípadoch pri ktorých by konkrétne budovy vyžadovali zvýšenú ochranu (napr. ambasády po výhražných telefonátoch alebo pri výnimočných návštevách a pod.).

Nedostatky

            Jedným z najzásadnejších nedostatkov sú sociálne a psychologické dopady stavby obranných múrov. Typickým príkladom oblasti v ktorých dochádza k etnickým konfliktom je Irak. Situáciu komplikuje dominantné vojenské postavenie  koaličných vojsk v krajine a fakt, že úzke spolupracuje s majoritným šiitským obyvateľstvom.

            Izolácia, aj keď len dočasná ako v prípade štvrte Adhamija, minoritného sunitského obyvateľstva má bez ohľadu na vyspelosť spoločnosti či zámery oboch strán za následok vzostup napätia vo vzájomných vzťahoch. Aj pri snahe o normalizáciu vzájomných vzťahov, prinajmenšom zo strany vedúcich predstaviteľov či majoritného podielu obyvateľstva, dochádza k postupnému narastaniu tohto napätia. Je to dané tým, že de facto za každých okolností sa prejaví pôsobenie malých skupín alebo dokonca jednotlivcov snažiacich sa o vyriešenie konfliktu cestou konfliktu a nie konzensu.

            Zvlášť v prípade vysoko sofistikovaných spoločností dochádza k rýchlemu rozšíreniu informácií. Treba vziať ohľad na fakt, že západné spoločnosti majú silne negatívny vzťah k násiliu. Etnicky motivovaná vražda v krajinách v ktorých dochádza k podobným udalostiam bežne vyvolá úplne inú reakciu ako vo vyspelých krajinách. Nemusí dokonca ísť ani o vraždu, ani o etnicky motivovaný čin, stačí ak bude tak interpretovaný, a môže dôjsť k vážnym nepokojom (viď príklad Francúzska). Takisto aj stavba obranného múru môže byť interpretovaná ako etnicky motivovaný čin, aj keď ním nie je. Problém je o to závažnejší, že skutočne v niektorých prípadoch je nutné pristúpiť k separácii konkrétnych etník, aj keď nie z dôvodu ich etnickej príslušnosti, ale v dôsledku ich nezákonnej činnosti.

            Je nutné si uvedomiť, že práve “srdcia a mysle“ ľudí predstavujú taktiež cieľ na ktorý musia byť operácie zamerané. Aj mjanmorská junta je schopná vynútiť si poriadok v krajine, no nie je schopná zmierniť vášne ktoré viedli k násilnostiam, a teda ide len o utlmenie, nie vyriešenie problému.

            V už spomenutom prípade štvrte Adhamija vidíme vhodný spôsob ako prinajmenšom čiastočne minimalizovať sociálne a psychologické dopady na spoločnosť. Americké jednotky vždy , resp. aspoň vo väčšine prípadov, svoje vojenské operácie komplexne prepojujú so sociálnymi a rekonštrukčnými projektmi, čím chcú v spoločnosti vzbudiť dojem snahy o vzájomnú kooperáciu a pomoc obyvateľstvo.

            Dobrý veliteľ ale musí byť schopný problém zmeniť na príležitosť na získanie si mentality spoločnosti. Treba minimalizovať použité násilie a nezaťažovať spoločnosť, ale v prvom rade je nevyhnutné, aby obyvateľstvo došlo k záveru, že bezpečnostné opatrenia majú za následok aj zlepšenie jeho vlastnej situácie.

            Omnoho závažnejšie ale môžu byť ekonomické problémy. Tie nielenže znižujú životnú úroveň, môžu ale spôsobiť všetky vyššie spomínané problémy. A ako už bolo spomenuté, kľúčové je presvedčenie obyvateľstva, že stavba obranného múru je na osoh aj bežným ľuďom. No a práve to je nesplniteľné ak bude trpieť hospodárstvo.

            Pri obranných múroch treba rozoznávať dva základné režimy prevádzky. Za bežných okolností musí byť prechod tovarov a osôb cez priechody taký plynulý ako je to len možné. Hlavnú rolu by mali v tomto režime prevádzky zohrávať najmä pasívne detekčné a pozorovacie systémy. Ich použitie je už v praxi pomerne rozšírené, napr. na letiskách či hraniciach, a to najmä vo vyspelých krajinách (USA, Izrael atď.).

            Výnimočný režim už nekladie taký dôraz na udržanie plynulosti prechodu cez obranný múr, a dalo by sa povedať že ide o aktívne vyhľadávanie hľadaných osôb či materiálu. Bezpečnostné opatrenia majú najvyššiu prioritu a príslušníci ostrahy sú do nej aktívne angažovaný, napr. pri prehliadkach, výsluchoch atď. Je logické, že takýto režim sa zavádza len pri istých udalostiach, ako napr. pri prehľadávaní oblasti za použitia dočasných obranných múrov, alebo v prípadoch pri ktorých existuje dôvodné podozrenie podľa ktorého je možné dolapenie hľadaných osôb či materiálu pri prechode cez obranný múr. Avšak najmä v oblastiach v ktorých panuje trvalo problémová situácia môžu byť takéto zákroky vykonávané aj čisto preventívne. V takom prípade ale musí byť akcia súčasťou komplexného plánu ktorý počíta aj s prácou s civilným obyvateľstvom ktorého vzťah k prevádzkovateľom obranného múru by sa mohol takto drasticky zhoršiť.

Obrana a útok

            Ako už bolo spomenuté, bojový potenciál obranných múrov bol s narastajúcou palebnou silou značne zredukovaný. Preto treba hneď na začiatku rozdeliť obranné múry z hľadiska postupu pri útoku na dve skupiny.

            Prvá skupina obranných múrov zahrňuje tie, ktoré sú ešte stále schopné vlastnými prostriedkami čeliť útokom protivníka. Do tejto skupiny by mali spadať predovšetkým mestské obranné múry. V prípade využitie týchto stavieb na asymetrickom bojisku proti povstalcom či teroristom má staviteľ múru značnú palebnú prevahu, a nepriateľ spravidla nemá ťažkú výzbroj (všetky ale závisí od úrovne kontroly s akou strana budujúca obranný múr kontroluje oblasť). Okrem toho ide o múry stavané za účelom zabránenia nelegálnej migrácie.

            Za predpokladu, že narušiteľovi nemôže byť dovolené prejsť cez múr, musia byť bezpečnostné sily aj s kompletnou bezpečnostnou aparatúrou dislokované v bezprostrednej blízkosti obranného múra. To aj samotných príslušníkov ochranky robí zraniteľnými. Dôkazom je situácia z Iraku. Tam koaličné vojská majú papierovo totálnu prevahu, no rôzne milície, najmä šiitské ako napr. Mahdího armáda a i., majú stale k dispozícii raketomety či mínomety a značné množstvo sofistikovaných výbušných zariadení. Ešte extrémnejší je prípad hnutia Hamas ktoré kontroluje pásmo Gazy, a v prípade konfrontácie s izraelskou armádou určite bolo schopné klásť značný odpor.

            Omnoho flexibilnejší prístup dovoľuje situácie v ktorej môže útočník prekročiť hranicu vytýčenú obranným múrom. Za týchto okolností  múr slúži v prvom rade na získanie stopercentného prehľadu o situácii a riešenie menších potýčok v okolí vytýčenej hranice.

            Príkladom je napr. obranný val na území Západnej Sahary separujúci bojovníkov hnutia Polisario od oblastí kontrolovaných Marokom. Jeho stavba sa ukázala byť vhodným prostriedkom na zastavenie bojov, a pomohol vytvoriť prostredie v ktorom je možná diplomatická aktivita medzi oboma stranami. Avšak niet pochýb o tom, že hnutie by bolo schopné zorganizovať masívny útok ktorým by preniklo cez val
(ak máme na mysli konkrétnu fyzickú prekážku). V tej chvíli by ž ale bola marocká armáda plne pripravená, a sieť letísk bunkrov a vojenských základní by umožnila zorganizovať efektívny protiútok.

            Je pochopiteľné, že protivník môže prekročiť múr spravidla len v otvorenej krajine. Voľakedy platilo, že v nekonečných púšťach či savanách sa môže prenasledovateľovi hocikto ľahko stratiť. Ak by ale došlo k využitiu moderných technológií sledovanie by bolo jednoduchšie ako v zastavaných oblastiach, a prenasledovaný by sa nemal kam v otvorenej krajine skryť. Ak nie je možné nasadenie takýchto technológií, je nutné považovať obranný múr za prvú a poslednú líniu obrany.

Záver

            Na niekoľkých predošlých stranách sme sa mohli presvedčiť o možnostiach adaptácie obranných múrov na dnešné bojisko. Sú schopné plniť širokú škálu úloh, a neraz sa dajú využiť ako základný stavebný pilier pre vojenské operácie.

            Avšak treba brať zreteľ na viacero faktorov. Jednou z najnebezpečnejších chýb by mohlo byť chápanie stavby obranných múrov ako riešenie problému. Avšak tie poskytujú jedine prostriedok ktorý môže pri správnom použití dopomôcť k riešeniu problému. Pri nesprávnom prístupe k takýmto stavbám hrozí nielenže nebude toto opatrenie nápomocné, môže byť aj kontraproduktívne a úplne zboriť celú koncepciu.

            Tak ako musíme uznať, že obranné múry predstavujú obrovský potenciál pre veliteľov na bojisku, musíme tiež brať na vedomie, že ide o nepreskúmaný potenciál. S mnohými zo spomenutých riešení nie sú doposiaľ žiadne skúsenosti, a bez pochýb by sa pri ich realizácii vyskytli problémy ktoré tu spomenuté neboli.

            No už dnes si môžeme byť istí niektorými obmedzeniami. V prvom rade ide o nutnosť predikcie vplyvu stavby obranného múru na spoločnosť. To zahrňuje všetko od vplyvu na vzťah k vojskám až po vplyv na ekonomickú situáciu. Jeden z najperspektívnejších smerov rozvoja využitia obranných múrov predstavuje modulárna koncepcia. Tá síce poskytuje istú rozšírenú flexibilitu, na druhej strane ale kladie vysoké logistické nároky. Nemožno zabudnúť ani na otázku možnosti využitia vyspelých technológií. Ako sme spomenuli, úloha obranných múrov bola v mnohých prípadoch posunutá do roviny zabezpečenia informovanosti, a tu hrajú technológie jednu k kľúčových úloh.

            Na záver ešte je nutné spomenúť fakt, že taktika počítajúca s výstavbou obranného múra už nesmie rátať s touto stavbou ako s fyzickou prekážkou ktorá má za úlohu zastaviť protivníka. Predstavuje len jeden zo vzájomne sa podporujúcich dielov celej siete. Musí byť previazaní s vojenskými základňami a jednotkami dislokovanými v jeho okolí. Kritická je práve situácie v ktorej nesmie protivník prekročiť hranicu vytýčenú obranným múrom.

            Veliteľ ktorý zakomponuje do svojho plánu výstavbu obranného múru musí s týmto všetkým počítať. Ak dôjde k pochopeniu možností obranných múrov, môžu pomôcť vyriešiť konflikty. Ak nie, na ďalšie roky môže byť táto perspektívny koncepcia zabudnutá.

Autor nedosiahol žiadne vyššie vzdelanie v obore ktorému sa článok venuje. Ide len o vyjadrenie osobných názorov a záverov.

Přidat komentář
  • Žádné komentáře nenalezeny

Vyhledávání

Dnešní den v historii

20.července 1940 sestřeluje nadporučík W.Streib s Bf110 bombardér Whitley. Jde o první sestřel německého nočního stíhače.

20.července 1937 byla zahájena stavba britské bitevní lodi HMS Anson.

20.července 1436 – Zikmund Lucemburský schválil požadavky Čechů pro jeho přijetí za krále. Česká strana požadovala: 1. přiznání větších stavovských nároků, právo nechat si zabrané královské a církevní majetky; 2. vyloučení cizinců ze zemských úřadů; 3. opětovné přidružení Moravy k zemím Koruny české.