BOJOVÁ UMĚNÍ

Športovec - Bojovník

Keď hovoríme o boji a bojových umeniach, musíme spomenúť aj rozdiely medzi bojovými umeniami ako športom a reálnym bojom.

Vo všeobecnosti sa uznáva rozdelenie na boj (fight) a bojové umenia (martial arts). Bojovníka definujeme ako človeka ktorý trénuje a pripravuje sa priamo na boj, poväčšine v ringu. K tomu samozrejme patrí aj sebaobrana a boj na ulici. Špeciálnou časťou je vojenská sebaobrana s aj bez zbrane. Techniky bojovníka sú často jednoduchšie, priamočiarejšie a majú za úlohu ublížiť čo najviac a v čo najkratšom čase. V reálnom boji, či už v ringu, alebo na ulici sa snaží dostať súpera do nepoužiteľného štádia tak rýchlo ako to len ide. Trénuje silu, obratnost a výdrž a podľa týchto požiadavok aj uspôsobuje svoj tréning. Veľmi dobrým príkladom je napríklad klasický box, či Muay Thai.

Na druhú stranu, cvičenec bojových umení je viac športovcom. Svojho protivníka nemusi zničiť, stačí keď ho porazí. Drvivá väčšina bojových umení sa nezameriava iba na formovanie fyzickej stránky ale aj na psychickú časť ľudskej osobnosti a sleduje určitú ideu a svetonázor. Snaží sa viesť cvičenca na udržiavanie morálnych hodôt a určitého spôsobu života. Samozrejme, ak to cvičenec prijme. Bojové umenie môžeš robiť aj iba ako fyzickú aktivitu a na sebaobranu a filozofiou sa nezaoberať. Techniky bývajú rôznorodejšie a efektnejšie. Dobrým príkladom je napríklad japonské bojové umenie Aikido.

Ak si nakreslíme pomyselnú čiaru kde na jednej strane postavíme čistý boj a jeho reprezentanta-bojovníka a na druhej strane bojové umenia a ich cvičiteľa, tak zistíme, ze väčšina bojových štýlov a ľudí praktizujúcich bojové umenia sa pohybuje niekde vo vnútri intervalu a inklinuje skor na jednu, alebo na druhu stranu. Sú štýly, ktoré sú skôr športovo orientované a štýly, ktorých neoddeliteľnou súčasťou je boj. Bojovník a cvičenec bojových umení majú rôzne ciele a rôzne sposoby ako ich dosiahnúť. Bojovníkovi ide hlavne o porazenie nepriateľa, cvičencovi BU o vlastný rozvoj. Samozrejme, toto to iba natienenie aby sme rozumeli a vedeli rozlišovať čisto bojové športy (spominaný box a Muay Thai napriklad) a Bojové umenia (napr aikido je dost tažko využiteľné v reálnom boji, popr športové wushu) a vedeli si určiť kde zhruba na linii Bojovník – Športovec sa nachádzame.

Nemali by sme však robiť už klasickú a najčastejšiu chybu a tou je škatuľkovanie bojovníkov (teraz a naďalej budem používať toto označenie pre všetkých, pretože používať názov „cvičenec bojových umení“ je príliš neohrabané) podľa druhu bojového umenia ktoré robia. Nemôžeme tvrdit, že napriklad thaiboxer by určite vyhral nad aikidistom aj ked je aikido oveľa menej zamerané na boj v ringu a oveľa menej praktické na voľný boj. Až priveľmi totižto závisí od spôsobu a intenzity tréningu a schopnostiach bojovníka. Príklad zo života – poznám človeka, ktorý je sice šikovný, ale v boji by moc neobstál a poznám človeka, ktorý ťa dokáže porazit vo veľmi krátkom čase a s impozantnou účinnosťou. A to obaja robia to isté bojové umenie.